Toto sa moc nepodarilo. Vďaka vysokým vládnym výdavkom a investíciam do zbrojného priemyslu a lákaním na vojnu a odídencom a zásahmi proti migrantom a výplatam (2 000 eur) a jednorazovým príspevkom (50 000 eur) vojakom, resp. ich pozostalým (150 000 eur, nežartujem) je tam jednak extrémny dopyt po pracovnej sile, čo tlačí platy neskutočne hore a tiež spotrebitelia majú veľa peňazí. Dnes plat doručovateľov jedla typu Wolt, Bolt či Uber Eats dosahuje 200-tisíc rubľov, t.j. 2000 eur mesačne, čo je práca, ktorú môže robiť ktokoľvek, lebo na ňu netreba kvalifikáciu.
Dobre kimi, a teraz otázka. Kde na tie mzdy tí zamestnávatelia berú? Vyrábajú nejaké výrobky - tovary s vysokou pridanou hodnotou? Alebo jedna pizza - hamburger tam stojí 12 - 15€? Daj nám neekonómom jasnú odpoveď, akým mechanizmom vznikajú vysoké mzdy v sovietskom ruSSku.
@EDO mechanizmom tzv. "trhovým". Nedostatok produktu (v tomto prípade pracovnej sily) v rámci AD-AS modelu na pracovnom trhu (ponuka-dopyt) posúva cenové ekvilibrium vyššie. V ekonomike je vďaka vládnym výdavkom najmä do zbrojného sektora okrem iného aj z Fondu Blaha Národa (neviem to preložiť lepšie), kam putovali peniaze dlhé roky aj z prebytkov z obchodu s ropou a zemným plynom, citeľne viac peňazí. Podľa štatistiky sa M2 agregát zvýšil o 50% počas vojny, pričom počas covid krízy "len" on 30% a už aj to spôsobilo nezanedbateľnú infláciu a teda aj rast nominálnych miezd). Tomuto zahrievaniu ekonomiky sa snaží zabrániť ruská Centrálna Banka zvýšením úrokových miezd z jednociferných 7,5% až na súčasných 21%, čo zhoršuje dostupnosť kreditu, až to mnohé malé a stredné podniky nerozchodia a skrátka zbankrotujú.
Inými slovami, situácia nie je ružová, ale zatiaľ majú Rusi párty, otázka jez aké bude vytriezvenie. Teraz však zrovna REÁLNE platy stúpajú ako už minimálne desať rokov nie (za 2014-2022) tam bol nulový rast reálnych miezd, resp. až pokles.
Inflácia ako jav je neutrálna - ani negatívna, ani pozitívna - lebo ako taká nemení celkové bohatstvo ľudí, len štrukturálne, ak je inflácia nerovnomerná (napr. nižšia na luxusné tovary). Problémom je skôr zhoršená miera predvídavosti (na čo sa majú ľudia pripraviť a čo majú plánovať s peniazmi, resp. do čoho investovať). Inflácia len pridáva číslice na bankovkách, hrubo povedané. Ekonomiky ako turecká, aregntínska, vietnamská či kazašská dlhodobo existujú s vysokou mierou inflácie (napr. pred 12 rokmi bolo 1 euro za 2TL a teraz už je 1 TL menej ako 1 bývalá koruna.). Podobný príbeh bol aj s talianskou ekonomikou až do prijatia eura.
Ale potenciálne riziko ruskej ekonomiky je skôr v možnej nedostupnosti kreditu pre menšie firmy, čo ich môže privodiť ku krachu vo väčšej miere.
Nie ste prihlásený, pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť!
( Prihlásenie | Registrácia )
Najprv russku demokraciu. Ostatne príde samo.
preco ten dankokot nepropagoval 13% dan z prijmu aka je v rusku
ale porovnaval maslo hajzelpapit parky
bronski: pretože on dostáva výplatu z ruskej ambasády v eurách a v čistom
A vôliči zase budú jasať! :D
Tak už je konečne ten zlatý rubeľ 1:1 k €?
uz konecne ano
1kopejka:1USD
https://www.google.com/finance/quote/RUB-USD
Toto sa moc nepodarilo. Vďaka vysokým vládnym výdavkom a investíciam do zbrojného priemyslu a lákaním na vojnu a odídencom a zásahmi proti migrantom a výplatam (2 000 eur) a jednorazovým príspevkom (50 000 eur) vojakom, resp. ich pozostalým (150 000 eur, nežartujem) je tam jednak extrémny dopyt po pracovnej sile, čo tlačí platy neskutočne hore a tiež spotrebitelia majú veľa peňazí. Dnes plat doručovateľov jedla typu Wolt, Bolt či Uber Eats dosahuje 200-tisíc rubľov, t.j. 2000 eur mesačne, čo je práca, ktorú môže robiť ktokoľvek, lebo na ňu netreba kvalifikáciu.
Dobre kimi, a teraz otázka. Kde na tie mzdy tí zamestnávatelia berú? Vyrábajú nejaké výrobky - tovary s vysokou pridanou hodnotou? Alebo jedna pizza - hamburger tam stojí 12 - 15€? Daj nám neekonómom jasnú odpoveď, akým mechanizmom vznikajú vysoké mzdy v sovietskom ruSSku.
@EDO mechanizmom tzv. "trhovým". Nedostatok produktu (v tomto prípade pracovnej sily) v rámci AD-AS modelu na pracovnom trhu (ponuka-dopyt) posúva cenové ekvilibrium vyššie. V ekonomike je vďaka vládnym výdavkom najmä do zbrojného sektora okrem iného aj z Fondu Blaha Národa (neviem to preložiť lepšie), kam putovali peniaze dlhé roky aj z prebytkov z obchodu s ropou a zemným plynom, citeľne viac peňazí. Podľa štatistiky sa M2 agregát zvýšil o 50% počas vojny, pričom počas covid krízy "len" on 30% a už aj to spôsobilo nezanedbateľnú infláciu a teda aj rast nominálnych miezd). Tomuto zahrievaniu ekonomiky sa snaží zabrániť ruská Centrálna Banka zvýšením úrokových miezd z jednociferných 7,5% až na súčasných 21%, čo zhoršuje dostupnosť kreditu, až to mnohé malé a stredné podniky nerozchodia a skrátka zbankrotujú.
Inými slovami, situácia nie je ružová, ale zatiaľ majú Rusi párty, otázka jez aké bude vytriezvenie. Teraz však zrovna REÁLNE platy stúpajú ako už minimálne desať rokov nie (za 2014-2022) tam bol nulový rast reálnych miezd, resp. až pokles.
Stačí pre vysvetlenie?
Hovorí sa tomu inflácia. A ani sovietska národná banka so zvýšenými úrokmi s tým dlhodobo nič neurobí..
Inflácia ako jav je neutrálna - ani negatívna, ani pozitívna - lebo ako taká nemení celkové bohatstvo ľudí, len štrukturálne, ak je inflácia nerovnomerná (napr. nižšia na luxusné tovary). Problémom je skôr zhoršená miera predvídavosti (na čo sa majú ľudia pripraviť a čo majú plánovať s peniazmi, resp. do čoho investovať). Inflácia len pridáva číslice na bankovkách, hrubo povedané. Ekonomiky ako turecká, aregntínska, vietnamská či kazašská dlhodobo existujú s vysokou mierou inflácie (napr. pred 12 rokmi bolo 1 euro za 2TL a teraz už je 1 TL menej ako 1 bývalá koruna.). Podobný príbeh bol aj s talianskou ekonomikou až do prijatia eura.
Ale potenciálne riziko ruskej ekonomiky je skôr v možnej nedostupnosti kreditu pre menšie firmy, čo ich môže privodiť ku krachu vo väčšej miere.